O sprievodcovi

Vladimír Milo

Mám osobnú viac ako 12-ročnú praktickú skúsenosť s meditáciou, absolvoval som mnoho sedení so zmeneným stavom vedomia, ako holotropné dýchanie, či ceremónie s domorodým liečiteľom a pod. V tme som bol zatiaľ 3x po 7 dní. Táto technika ma svojou priamou jednoduchosťou nadchla a rád by som sa jej hlbšie venoval. Ako sprievodca rád pracujem s princípom prázdnoty a spolieham sa na prirodzený samoliečiaci proces našej duše (mysle) a dôveru vo vnútorné vedenie. Toto sa vinie aj mojím osobným životom. Vyznávam cit pre rovnováhu v zmysle, že treba prekračovať hranice bežného, ale zároveň sa podriadiť nutnosti harmonicky fungovať vo svojej prirodzenej komunite. Verím, že ak sa človek stáva viac a viac vedomejším svojho Ja, v jeho plnej šírke a kapacite, je to ten najlepší prínos pre samého seba, náš svet a svojich blížnych. Mojej osobe je blízky smer transpersonálnej psychológie, zaoberajúcej sa okrem osobnostného rámca psyché aj mapovaním sveta duše a duchovného rozmeru nášho bytia. No predovšetkým, odjakživa súzniem s mystickými tradíciami a vnímaním sveta na spôsob prírodných národov ktorý v sebe prirodzene obsahuje aj tzv. ekospiritualitu. Skúmajúc vzťah medzi divočinou vonkajšou a tou vnútornou.

vladomilo@gmail.com, 0905 460 850

 

Čo mi dal pobyt v tme?

Okrem možnosti stať sa na chvíľu mníchom vo svojej cele, to bol akýsi spätný pohľad na svoj život, kedy sa mi osvetlilo mnoho z mojich životných motivácii a hodnôt. Tiež návrat do niektorých udalostí, z ktorých si nesiem nejakú stopu či záťaž. Pri vedomejšom znovuprežití, sa stávajú palivom na ceste ďalej. Taktiež, lepšie spoznanie a prijatie súčasti osobnosti tzv. tieňa, ktorého integrácia a akceptovanie prináša do nášho života tak často žiadúcu živosť a svojskú múdrosť.  Po tom všetkom som sa  uvoľnil v komunikácii a stal sa o niečo empatickejší. Tiež bolo pre mňa významné uvedomenie si dôsledkov svojich činov a myšlienok. V tme máme na to dosť času a priestor, naše myslenie sa tam stáva zreteľným, až obrazovým. Môžeme nazrieť na cestičky ktorými sa rado uberá, jeho stratégie.  Bol to aj dobrý pocit z toho, že som to dokázal absolvovať. Tie stavy nudy, smútku, celého procesu vynárania sa niektorých neľahkých vecí a ich preklenutia do následného zmierenia a pocitu ľahkosti a radosti.  Bola to škola trpezlivosti, dôvery v život a odovzdaní sa a prijatí vecí tak ako sú. Tu a teraz. Bez toho sa človek nepohne ak sa chce z niečoho „vyhrabať“.


Tiež po výstupe von, ocenenie krásy a akejsi dokonalosti sveta, v ktorom žijeme. Ale aj jemná ľahkosť a nadhľad nad tým čo prežívam.  Dokážem sa skôr upokojiť, neprepadať opäž tak ľahko rôznym závislostiam, dovoliť životu plynúť aj prejaviť sa. 


Na hlbšej úrovni to bol zážitok akejsi symbolickej smrti a znovuzrodenia.


Tiež aj spriatelenie sa s tichom a tmou, ktoré manifestujú ultimátnu neochvejnosť, ale zároveň aj jemnosť a pocit domova.